9. Jhānasaṃyuttaṃ

1. Gaṅgāpeyyālavaggo

1-12. Jhānādisuttadvādasakaṃ

923-934. Sāvatthinidānaṃ ‘‘cattāro me, bhikkhave, jhānā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Ime kho, bhikkhave, cattāro jhānā’’ti.

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; evameva kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā…pe… dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu cattāro jhāne bhāvento cattāro jhāne bahulīkaronto nibbānaninno hoti nibbānapoṇo nibbānapabbhāro’’ti. Dvādasamaṃ.

Gaṅgāpeyyālavaggo paṭhamo.

Tassuddānaṃ –

Cha pācīnato ninnā, cha ninnā ca samuddato;

Dvete cha dvādasa honti, vaggo tena pavuccatīti.

Appamādavaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Tathāgataṃ padaṃ kūṭaṃ, mūlaṃ sāro ca vassikaṃ;

Rājā candimasūriyā, vatthena dasamaṃ padanti.

Balakaraṇīyavaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Balaṃ bījañca nāgo ca, rukkho kumbhena sūkiyā;

Ākāsena ca dve meghā, nāvā āgantukā nadīti.

Esanāvaggo vitthāretabbo.

Tassuddānaṃ –

Esanā vidhā āsavo, bhavo ca dukkhatā tisso;

Khilaṃ malañca nīgho ca, vedanā taṇhā tasinā cāti.

5. Oghavaggo

1-10. Oghādisuttaṃ

967-

9. 禅那相应
1. 恒河重诵品
1-12. 十二禅那等经
923-934. 舍卫城因缘。"诸比丘,有四种禅那。哪四种?在此,诸比丘,比丘远离感官欲乐,远离不善法,进入并安住于具有寻、伺,由离生喜、乐的初禅。寻、伺寂止,内心宁静,心专一境性,无寻无伺,定生喜、乐,进入并安住于第二禅。离喜而住,具念正知,以身受乐,圣者称此为'舍念乐住',进入并安住于第三禅。断乐断苦,先前的喜忧已灭,不苦不乐,舍念清净,进入并安住于第四禅。诸比丘,这就是四种禅那。"
"诸比丘,譬如恒河向东倾斜,向东倾注,向东奔流;同样地,诸比丘,比丘修习四禅,多修四禅,则向涅槃倾斜,向涅槃倾注,向涅槃奔流。诸比丘,比丘如何修习四禅,多修四禅,而向涅槃倾斜,向涅槃倾注,向涅槃奔流?在此,诸比丘,比丘远离感官欲乐,远离不善法,进入并安住于具有寻、伺,由离生喜、乐的初禅。寻、伺寂止⋯⋯第二禅⋯⋯第三禅⋯⋯进入并安住于第四禅。诸比丘,比丘如是修习四禅,多修四禅,则向涅槃倾斜,向涅槃倾注,向涅槃奔流。"第十二。
恒河重诵品第一。
其摄颂:
六向东倾斜,六倾注入海;
这两个六法,共十二,称为一品。
不放逸品应详述。
其摄颂:
如来、足迹、屋顶、
根本、核心、茉莉;
国王、月亮和太阳,
衣服为第十项。
应作力量品应详述。
其摄颂:
力量、种子和龙象,
树木、水罐与缝针;
天空和两种云彩,
船只、客人与河流。
寻求品应详述。
其摄颂:
寻求、差别、漏、
有、三种苦、
荒秽、垢、系缚、
受、爱、渴爱。
5. 暴流品
1-10. 暴流等经
967-

976. ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, uddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Katamāni pañca? Rūparāgo, arūparāgo, māno, uddhaccaṃ, avijjā – imāni kho, bhikkhave, pañcuddhambhāgiyāni saṃyojanāni. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya cattāro jhānā bhāvetabbā. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe… tatiyaṃ jhānaṃ…pe… catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. Imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ uddhambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ abhiññāya pariññāya parikkhayāya pahānāya ime cattāro jhānā bhāvetabbā’’ti vitthāretabbaṃ. Dasamaṃ. (Yathā maggasaṃyuttaṃ tathā vitthāretabbaṃ).

Oghavaggo pañcamo.

Tassuddānaṃ –

Ogho yogo upādānaṃ, ganthā anusayena ca;

Kāmaguṇā nīvaraṇā, khandhā oruddhambhāgiyāti.

Jhānasaṃyuttaṃ navamaṃ.

976. "诸比丘，有五种上分结。哪五种？色贪、无色贪、慢、掉举、无明——诸比丘，这就是五种上分结。诸比丘，为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结，应当修习四种禅那。哪四种？在此，诸比丘，比丘远离感官欲乐，远离不善法，进入并安住于具有寻、伺，由离生喜、乐的初禅。寻、伺寂止，内心宁静，心专一境性，无寻无伺，定生喜、乐，进入并安住于第二禅⋯⋯第三禅⋯⋯进入并安住于第四禅。诸比丘，为了完全了知、遍知、灭尽、断除这五种上分结，应当修习这四种禅那。"应详述。第十。（应如道相应那样详述。）
暴流品第五。
其摄颂：
暴流、轭、取、
系、随眠、
欲欲、盖、
蕴、下分与上分。
禅那相应第九。

